Ak sa náhodou nudíte, náhodou sa nachádzate niekde v blízkosti Slanských vrchov, náhodou napadol sneh, ktorý pravdepodobne vydrží tak do zajtra, potom je pre vás ako stvorená prechádzka na Šimonku (mapa udáva 1092 m n m) najvyšší vrchol Slanskych vrchov.

Sneh som spomenul hlavne z toho dôvodu, že som sa rozhodol svoju prvú návštevu na tomto kopčeku absolvovať na skialpových lyžiach a učiniť tak dobre svojmu telu pri výstupe nahor, ako aj samozrejme pri zostupe, teda presnejšie zjazde. Aj keď slovo zjazd znie v tomto prípade príliš honosne.

Na Šimonku sa iste dá dostať rôznymi cestami. Ako typický mestský lenivec som zvolil tu najľahšiu. Lyže som si nasadil v  666 m n m. Dobrý začiatok, však ? Legendárne miesto Slanskych vrchov sa volá Temný les. Tuším, že názov dostalo miesto práve pre tú nadmorskú výšku. Temný les nájdete na mape. Nachádza sa za dedinou Zlatá Baňa. Ak na miesto dorazíte naskytne sa vám super pohľad na lúky a okolité kopce Slanských vrchov. Máte tu kde zaparkovať a tak ide o ideálne miesto pre štart.

Pri výstupe vám pomôže turistické značenie. Z 666 sa vyberiete po zelenej. Stúpanie je mierne, pre začiatok som si ani nenasadil pásy. Ide sa v miernom stúpaní po vrstevnici. Po ceste bola trasa viac krát prekrížená padnutými stromami, ktoré zrejme štátne lesy nechali na trase pre zatraktívnenie výstupu, čo som veľmi ocenil 🙂 Po zelenej sa dostanete stále iba v miernom stúpaní až na križovatku Grimov laz (mapa udáva 1092 m n m). Tiež by ma zaujímalo odkiaľ miesto dostalo názov. Bratia Grimmovci sa píšu s double m. Ale kebyže ma miesto niečo spoločné s bratmi Grimmovcami iba by ma to potešilo. Na Grimovom  laze je treba opustiť zelenú značku a prejsť na žltú.

Stúpanie na Šimonku tu trocha narastie, ale nie je to nič vážne. Info na turistickej značke hovorí, že za pol hodiny ste hore. Informácia je hodnoverná a tak sa za pol hodiny ocitnete na vrchole.

V čase výstupu 26.12 panovalo drsné inverzné počasie. Ale už z pod Grimovho lazu sa mraky rozplynuli a na vrchole bol ozaj pekný výhľad na pár vyčnievajúcich kopcov, ktoré obostieralo všade sa rozliate mlieko. Keďže má Šimonka viac ako 1000 m.n.m. tak tu aj fúka silnejší vietor.

Po nejakom tom banáne a čaji na vrchole ma čakala najpríjemnejšia časť prechádzky a teda zjazd na lyžiach.  Sneh, ktorý včera napadal bol už mokrý a tiež ho nebolo až tak veľa. Na lyžiach som sa pripojil na žltú značku (po tej som prišiel) a ako náhle som pocítil možnosť z nej odbočiť medzi stromy tak  som tak aj urobil. Pri zjazde som vlastne urobil skratku a zo žltej som odbočil doľava. Využil som tak strmý terén a skratkou sa dostal spať na zelenú značku. Stromy sú nasadené pomerne husto, ale nie až tak aby sa pomedzi ne nedali bezpečne robiť oblúky. Krátke, ale príjemne, tak by som zhodnotil jazdu pomedzi stromy.

Po pripojení sa na zelenú značku sa dá na lyžiach pekne zviesť až na miesto štartu 666. Cesta po zelenej, ako som už spomínal je spestrená prekríženými padnutými stromami a potôčikmi.

Vekové obmedzenia: prechádzku možno odporúčať deťom od 4 rokov, veková hranica druhým smerom je neobmedzená (poznámka: neplatí pre zostup na lyžiach).